Návrat - Danilo Clementoni 6 стр.

„Takže, aby som to skrátila,“ pokračovala Elisa, ktorá postrehla postupne sa otupujúci Jackov pohľad, „odborníci interpretovali obsah tejto tabuľky ako zobrazenie udalosti, ktorá sa stala počas Abrahámovho života, v ktorej nejaký predpokladaný Boh, lepšie povedané Bohovia, schovali alebo zakopali v blízkosti jedného ich hrobu niečo veľmi vzácne, teda aspoň pre nich veľmi vzácne.“

„Zdá sa mi to dosť všeobecné tvrdenie, začal Jack, snažiac sa tváriť sa prísne. „Povedať, že pochovali niečo veľmi vzácne v blízkosti nejakej hrobky Bohov nie je určite to isté, ako mať súradnice GPS. Mohlo by sa to týkať čohokoľvek a kdekoľvek.“

„Máš pravdu, ale všetky nápisy, predovšetkým nápisy pochádzajúce z takého dávneho obdobia, sa musia v podstate interpretovať a vysvetľovať v určitom kontexte. Preto existujú odborníci a, úplne náhodou, práve ja som jedna z nich.“ S týmito slovami začala napodobňovať gestá modelky, ktorú fotografujú paparazzi.

„Dobre, dobre, viem, že si šikovná. Teraz sa ale pokús vysvetliť to aj obyčajným smrteľníkom.“

„V podstate,“ upokojila sa Elisa a začala znovu rozprávať, „po analyzovaní a porovnaní historických artefaktov rôzneho druhu, teda porovnaním skutočných príbehov, legiend, povestí a všetkého možného, čo sa primiešalo, najväčšie „mozgy“ zeme potvrdili, že táto rekonštrukcia sa zakladá na pravde. Na tejto báze sa archeológovia z celého sveta pustili hľadať toto tajomné miesto.“

„Ale čo má s tým všetkým spoločné ELSAD?“ Plukovníkovi znova začínali fungovať mozgové závity. „Mne povedali, že tieto výskumy by mali byť zamerané na vyhľadávanie čudesných výrobkov, dokonca vraj mimozemského pôvodu.“

„A možno je to práve tak,“ odpovedala Elisa. „Je to už dávno rozšírený názor, že títo záhadní „Bohovia“, ktorí v dávnych vekoch blúdili po Zemi, boli vlastne humanoidi pochádzajúci z ďalekej planéty nachádzajúcej sa mimo našej slnečnej sústavy. S ohľadom na ich vysokovyvinutú technológiu a ich poznatky z medicíny a vedy všeobecne nie je také ťažké uveriť, že ich považovali za bohov schopných činiť všelijaké zázraky.“

„To áno,“ prerušil ju Jack. „Aj ja, keby som doletel bojovým vrtuľníkom Apache medzi kmene v Amazonskom pralese a začal by som dookola púšťať rakety, tiež by si ma mohli pomýliť s nejakým zúrivým bohom.“

„To je presne účinok, ktorý museli mať tie záhadné bytosti na ľudí v tej dobe. Niekto dokonca hovorí, že to boli práve mimozemšťania, kto do Homo Erectus zasial semeno inteligencie a pretvoril ho tak za niekoľko málo tisícročí na to, čo dnes poznáme ako Homo sapiens sapiens.“

Elisa sa pozorne dívala na čím ďalej, tým viac ohromenú plukovníkovu tvár a rozhodla sa pre úder pod pás. „Aby som pravdu povedala, myslela som si, že ako vedúci tejto výpravy si viac informovaný.“

„To som si myslel aj ja,“ vybuchol Jack. „Je zrejmé, že tí hore dodržiavajú zvyčajnú filozofiu: čím menej vieš, tým lepšie.“ Nad predchádzajúcou láskavosťou začala prerastať zlosť.

Elisa si to všimla, položila svoj vreckový počítač na stôl a priblížila sa na niekoľko centimetrov k plukovníkovej tvári, ktorý na chvíľu zatajil dych mysliac si, že ho snáď chce pobozkať a zašepkala: „A teraz príde to najlepšie.“

Prudko sa vrátila na svoj miesto a ukázala mu ďalšiu fotografiu. „Kým sa všetci pustili do hľadania tajomnej „hrobky Bohov“ a začali hrabkať medzi egyptskými pyramídami, teda hrobkami bohov par excellence, ja som sformulovala inú interpretáciu nápisu na tabuľke a myslím si, že je to tá pravá. Pozri sa sem,“ a samoľúbo mu ukázala obrázok textu, ako ho interpretovala ona.

Dvaja kamaráti, ktorí počúvali rozhovor večerajúcich z vnútra vozidla, by boli dali aj ruku za to, aby sa aj oni mohli pozrieť na fotku, ktorú doktorka ukazovala plukovníkovi.

„Doparoma!“ zahrešil tlsťoch. „Musíme nájsť spôsob, ako sa dostať k tomu počítaču.“

„Dúfajme, že aspoň jeden z nich prečíta niečo nahlas“, dodal ten chudý.

„Dúfajme aj v to, že táto romantická večera skončí skoro. Už ma to tu nebaví, tma ako vo vreci a už aj umieram od hladu.“

„Od hladu? Čo to trepeš? Veď si zjedol aj moje sendviče.“

„Nie všetky, milý môj. Ešte jeden ostal a ten si spapkám teraz,“ a kým sa spokojný usmieval, otočil sa, aby zobral vrecko zo zadného sedadla. Pri otáčaní však narazil kolenom do vypínača registračného systému, ktorý sa so slabým pípnutím vypol.

„Ty si ale truľo, nemôžeš dávať pozor!?“ Chudý sa ponáhľal znovu zapnúť zariadenie. „Teraz musím systém znovu spustiť, to bude trvať minimálne minútu. Modli sa, aby si zatiaľ nepovedali nič dôležité, pretože ak áno, tak ťa odtiaľto poženiem kopancami do riti až po Perzský záliv!“

„Prepáč,“ povedal tíško tlsťoch, „myslím, že by som mal začať s diétou.“

„Bohovia pochovali truhlicu so vzácnym obsahom na južnej strane chrámu a nariadili ľuďom, aby sa k nej nepribližovali až do ich návratu, ináč by sa na všetkých ľudí spustili strašné pohromy. Miesto budú chrániť štyria planúci ochrancovia.”

„Toto je môj preklad“, potvrdila pyšne Elisa. „Podľa mňa treba slovo preložiť ako „chrám“, nie ako „hrobka“ a Ziqqurat di Ur, kde pracujeme, nie je nič iné ako chrám postavený pre bohov. Jasné, povieš mi, že Ziqqurat v tejto oblasti nie je jediný, ale ani jeden nie je tak blízko k domu, ktorý patril tomu, kto pravdepodobne vytvoril tabuľky, teda nášmu Abrahámovi.“

„Veľmi zaujímavé.“ Plukovník pozorne analyzoval text. „Vskutku, to, čo všetci označujú ako „Abrahámov dom“ je iba pár stovák metrov od chrámu.“

„Okrem toho, ak by tieto bytosti boli skutočne mimozemšťanmi,“ pokračovala Elisa, „predstav si, aká by bola dôležitá pre vás vojakov „truhlica“. Možno aj viac ako jej „vzácny obsah“.

Jack chvíľku rozmýšľal, potom povedal: „Tu väzí dôvod záujmu zo strany ELSAD. Pochovaná nádoba by mohla byť niečo oveľa zaujímavejšie ako iba jednoduchý keramický hrniec.“

„Šikovný. A teraz, klinec programu,“ zvolala Elisa teatrálne. „Ladies and gentlemen, predstavujem vám, čo som našla dnes ráno.“

„Šikovný. A teraz, klinec programu,“ zvolala Elisa teatrálne. „Ladies and gentlemen, predstavujem vám, čo som našla dnes ráno.“

Dotykom obrazovky sa na počítači objavila nová fotografia. „Ale veď to je ten istý symbol ako na tabuľke“, zvolal Jack.

„Presne. Ale túto fotku som urobila dnes,“ odpovedala spokojná Elisa. „Tak sa zdá, že Abrahám na označenie „Bohov“ použil ten istý symbol, ktorý použili už Sumeri: hviezdu s dvanástimi planétami okolo nej a ktorú som, div sa svete, našla vysekanú na veku „truhlice“, ktorú odhaľujeme.“

„Možno to však nič neznamená,“ poznamenal Jack. „Možno je to iba náhoda. Symbol by mohol mať aj tisíc iných významov.“

„Áno? A teda toto je čo podľa teba?“ a ukázala mu poslednú fotografiu. „Urobili sme ju z vonkajšej strany nádoby pomocou nášho prenosného röntgenového prístroja.“

Jackovi sa iba ohromene rozšírili oči.

Kozmická loď Theos – Analýza dát

Petri bol ešte zahĺbený do analýzy sondy, keď mu Azakis, vrátiac sa k palubnej doske povedal: „Dajú nám vedieť.”

„Čo v podstate znamená, že si máme poradiť sami,“ trpko skonštatoval Petri.

„Viac menej ako zvyčajne, nie?“ odpovedal Azakis a potľapkal priateľa po pleci. „Čo mi vieš povedať o tej hromade kovu?“

„Okrem toho, že chýbalo naozaj máličko, aby nám poškriabala lak vonkajšieho plášťa, môžem s takmer absolútnou istotou iba potvrdiť, že máš trojlopatkový kamarát nevyslal žiadnu správu. Zdá sa, že sonda bola navrhnutá iba na analyzovanie a štúdium kozmických telies. Taký nejaký osamelý vesmírny cestovateľ, ktorý zaznamenáva dáta a v určitých intervaloch ich odosiela do základne,“ a ukázal na holograme vznášajúcom sa v miestnosti na detail antény.

„Pravdepodobne sme prešli okolo veľmi rýchlo na to, aby mohla zaznamenať našu prítomnosť,“ odvážil sa vysloviť svoj predpoklad Azakis.

„Nielen to, priateľu. Jej palubné prístroje sú naprogramované na analyzovanie telies vzdialených stovky tisícok kilometrov a my sme preleteli tak blízko, že keby sme neboli vo vákuu, tlaková vlna by ju otáčala ako hračku.“

„A teraz, keď sme sa vzdialili, myslíš, že môže registrovať našu prítomnosť?“

„Myslím, že nie. Sme rozhodne veľmi malí a rýchli na to, aby sme sa dostali do jej bodu záujmu.“

„Dobre,“ zvolal Azakis. „Konečne nejaká dobrá správa.“

„Skúsil som urobiť analýzu metódy vysielania dát, ktorú používa sonda,“ pokračoval Petri. „Zdá sa, že ešte nie je vybavená technológiou „svetelných vírov“ ako naša, ale ešte používa starý systém modulácie frekvencie.“

„Nebolo to to, čo používali naši predkovia ešte pred Veľkou revolúciou14 ?“ opýtal sa Azakis.

„Presne. Nebolo to bohvieako účinné, ale veľmi dlhý čas to dovoľovalo výmenu informácií na celej planéte a rozhodne to prispelo k tomu, že postúpili až tam, kde sme teraz.“

Azakis si sadol na veliteľské kreslo, chvíľočku si hrýzol ukazovák a potom povedal: „Ak sa tento komunikačný systém používa v súčasnosti na Zemi, možno by sme mohli zachytiť nejaké ich vysielanie.“

„Áno, možno aj nejaký pekný film porno“, komentoval to Petri a mierne vyplazil jazyk v ľavom kútiku úst.

„Prestaň so somarinami. Prečo radšej neskúsiš prispôsobiť na túto technológiu náš sekundárny komunikačný systém? Chcel by som tam prísť pripravený čo najlepšie.“

„Rozumiem. Zase pár hodín roboty v tej tesnote.“

„A čo povieš, keby sme predtým niečo zjedli?“ ozval sa Azakis, ktorý tým predbehol priateľovu žiadosť, ktorá by určite nasledovala.

„Toto je prvá rozumná vec, ktorú si dne navrhol,“ odpovedal Petri. „Až som z toho vzrušenia vyhladol.“

„Dobre, urobíme si pauzu, ale rozhodnem ja, čo si dáme. Pečeň Nebir, čo si vybral včera, mi ostala tak dlho v žalúdku, až som mal pocit, že zapustila korene.“

Približne po desiatich minútach, keď sa naši dvaja cestovatelia ešte iba chystali zjesť svoje jedlo, na Zemi, v Centre riadení kozmických letov v NASA, jeden mladý inžinier zaznamenal zvláštnu odchýlku z dráhy jednej sondy, ktorú monitoroval.

„Šéfe,“ povedal do mikrofónu, ktorý mal tak centimeter od úst a ktorý bol pripojený k slúchadlám. „Možno máme problém.“

„Aký typ problému?“ poponáhľal sa s odpoveďou inžinier zodpovedný za lety.

„Zdá sa, že Juno, z nejakého mne neznámeho dôvodu, utrpela odklon od svojej určenej dráhy.“

„Odklon? A o koľko? A z akého dôvodu?“ Už na sebe cítil studený pot. Náklady na tento let boli strašne vysoké a nič sa nesmelo pokaziť.

„Analyzuje dáta práve v tejto chvíli. Telemetria indikuje odchýlku 0,01 stupňa, ale bez nejakého evidentného motívu. Zdá sa, že všetko funguje správne.“

„Možno narazila do nejakej skaly,“ odvážil sa o hypotézu starší inžinier. „V podstate pás asteroidov nie je až tak ďaleko.“

„Juno je prakticky v obežnej dráhe Jupitera a tam by nemali byť,“ taktne namietol ten mladý.

„Tak čo sa stalo? Musela sa predsa vyskytnúť nejaká chyba.“ Rozmýšľal chvíľku a potom nariadil: „Chcem dvojitú kontrolu všetkých palubných prístrojov. Výsledky do piatich minút na môj počítač,“ a ukončil komunikáciu.

Mladý inžinier si náhle uvedomil zodpovednosť, ktorou ho poverili. Pozrel si na ruky: mierne sa mu triasli. Musí to ignorovať. Požiadal svojho kolegu, aby vykonal diferencovaný check-up sondy a prekrížil prsty. Počítače začali so sekvenčnou naprogramovanou analýzou všetkých dát a po niekoľkých minútach sa na obrazovke ukázali výsledky:

Kontrola ukončená. Všetky prístroje sú funkčné.

„Zdá sa, že všetko je v poriadku,“ poznamenal kolega.

„Tak čo sa vlastne stalo? Keď to nezistíme do dvoch minút, šéf nás pošle oboch do čerta,“ a začal freneticky zadávať príkazy klávesnicou, ktorú mal pred sebou.

Nič, nič a ešte raz nič. Všetko perfektne funguje.

Musel si niečo vymyslieť a musel to urobiť veľmi rýchlo. Začal prstami klopkať po stole. Pokračoval v tom tak desať sekúnd, potom sa rozhodol použiť prvé nepísané pravidlo príručky správania sa na pracovisku: nikdy neprotirečiť šéfovi.